O Freshtaurante trochu inak

Autor: Svetlana Kuzmits | 26.1.2018 o 12:33 | Karma článku: 2,65 | Prečítané:  588x

...a zrazu mierim s Veronikou do Freshtaurantu na obed. Ešte som tam nebola. Vonku je dosť chladno, tak sa naše kroky stávajú čoraz rezkejšie. Vôbec som netušila, že počas jedného výbehu na obed  sa dá toho toľko navnímať....

Vchádzame  dovnútra, kde je všade samý úsmev. Milý, dobrosrdečný, priateľský, nefalšovaný. Nie ten americký na štyri prsty. Od pokladne sa niesol smerom k nám, aj za barom som ho zazrela, mala som taký pocit, že sa nachádza všade v priestore, dokonca visí na stene na neviditeľných klincoch. Pozerám, čašník  za barom. Vo svojom teritóriu si zručne robil čo mal, teda pripravoval  kávu, na čom by nebolo nič zvláštne až na to, že mi do očí udrelo to, že on na tých svojich  očiach  mal tmavé okuliare.  Slnečné -pomyslela som si. Dnes už nie je nič výnimočné vidieť slnečné okuliare na očiach, aj keď nie je leto, aj keď ste vo vnútri miestnosti.  Ale predsa len niečo tam bolo, čo zavibrovalo. Čo sa udialo  medzi mojim vstupom a zaplatením a ďalšími návštevami.

Po obede, ktorý bol naozaj skvelý, dostávame aj kávu, ktorú nám prináša čašník. Ten čašník v okuliaroch. Vyzýva nás, aby sme neprestali rozprávať. Aj keď nerozumiem, prečo nás o to požiadal, nemáme s tým problém a náš komunikačný potôčik zurčí ďalej. Až po dlhom čase sa mi jednotlivé dieliky, ktoré najprv akoby spolu ani nesúviseli  spojili a vytvorili celok. Poznanie ráčilo prísť neskôr, ale predsa.

Náhodou som si totiž dávno pozrela rozhovor Adely so svojim hosťom, ktorým bol nevidiaci  Juraj Práger,  A  znenazdajky som zistila, že  ten nevidiaci Juraj  zo spomenutého rozhovoru je ten istý Juraj Práger,  ktorý nám práve priniesol kávu. Spomenula som si na fragmenty z rozhovoru a v mysli premietla jednotlivé pasáže. Dozvedela som sa totiž o ňom, že v roku 2012 zdolal najvyšší vrch Álp a celej západnej Európy Mont Blanc. Už počas rozhovoru sa zaskvel nie len v tom, ako si dokázal urobiť srandu zo seba, ale aj v jeho úprimnom priznaní, že neišiel na Mont Blanc nič pokoriť. Jeho príhody z tejto cesty popretkávané silnými ľudskými zážitkami a hlbokým priateľstvom ma  dostali úplne na lopatky. Celý rozhovor prebiehal prirodzene a nevtieravo. Naozaj bol hosťom, ktorý bol výnimočný svojou originalitou (https://www.youtube.com/watch?v=Yg14jvkDKGo)

Ďuri, ako ho všetci volajú, je pre mňa proste jednička.

A tak ma na  Freshtaurante udivuje aj kopec ďalších vecí.Obdivuhodná filozofia podniku. Okrem toho, že  poskytuje nielen gurmánsky pôžitok, ale aj príležitosť  na malom a útulnom mieste nájsť  kopec vecí, ktoré  ste tam ani nehľadali.  Dokonca sa vám tam podarí nájsť aj také veci, ktoré ste tam nikdy nestratili, len ste ich tam našli  a stali sa vašimi, lebo ste si ich obľúbili. Napríklad cestovateľské večery.

Bola som si pozrieť a  vypočuť rozprávanie – naprieč Tichomorím na žltých trabantoch, kde ma mladý chalan Marek Duranský  presvedčil, že keď  sa chce, tak to proste ide a aj z mála sa dá čo to alebo aj všetko vytlačiť. Isto poznáte  príbeh o posádke dvoch žltých trabantov, ktorý bol aj sfilmovaný - Trabantom do posledného dychu.Príhody aj o tom, že keď ostane na ceste visieť trabant, stále sa nájde niekto, kto pomôže a vdýchne do trabanta nový život. Celkom iné je, keď ostane na ceste stáť nejaké fajnovejšie auto. K nemu pomoc tak rýchlo nepriletí. Krátke zhrnutie jeho  ciest po Európe s mnohými radami vyšlo aj knižne v 62 strún, 62 dní, 62 eur. Zaujímavé a vtipné čítanie. 

Cestopis Rasťa Soviša. Cesta na koniec sveta – 870 km do Santiaga de Compostela, kde spolu so svojou priateľkou prekonával na vozíku  nielen fyzické bariéry, ale aj samého seba aby zistil, že aj vozičkár dokáže zdolať túto neľahkú cestu. Rozprával o tom, ako si prerobil vozík, aby túto cestu zvládol, koľko pomoci sa mu na ceste dostalo od cudzích ľudí....a poznanie, že bariéry si stavia človek v sebe sám....nezabudnem na príbeh bezdomovca, ktorý v kontajneri našiel vyhodený ruksak, v ktorom bol materiál o tejto ceste a keďže nemal čo stratiť, tak sa na tú cestu vydal. Také krásne a zvláštne ľudské osudy a príbehy.

Milan Badúr z cestovateľského blogu  Bez mapy porozprával vo Freshi o tom, ako strávil na Havaji celý mesiac. Pracoval ako dobrovoľník  na exotickej farme v džungli bez elektriny a tečúcej vody a prezradil, ako sa môže naozaj každý kto chce dostať na Havaj a  tancovať tanec hula hula.

Cestopis Petra Hogyho Hofereka – Tibet a západná Čína – mladý muž absolvoval 7500 km od Kunmingu až po hranice s Kirgizskom bez mapy a takmer bez peňazí - dozvedeli sme sa aj to, o čom sa možno verejne nepíše,  o zakázanom mieste ukrytom v púšti Taklamakan a o zážitkoch o najnebezpečnejšej diaľnici Karakoram Highway až po Pakistan. Takýchto zaujímavých cestopisov sa vo Freshtaurante uskutočnilo samozrejme viac, ale to by som popísala kopec ďalších strán.

Z každého cestovateľského večera  som mala pocit, že to s nami, ľuďmi, možno nie je až také zlé.

Proste Freshtaurant....

Štýlové spojenie bezbariérového bistra a kaviarne s chutným jedlom v bratislavskom Ružinove, ktoré búra predsudky, dalo prácu ľuďom na vozíčku či so zrakovým postihnutím. Tenenet o.z udelilo Ocenenie zamestnávateľ bez predsudkov 2016 za zamestnávanie mladých ľudí zo zdravotným znevýhodnením práve tejto reštaurácii. Reštaurácia sa stala miestom so sociálnym rozmerom, projekt s obrovskou pridanou hodnotou. Miesto, kde je ľudskosť samozrejmá a bezrozmerná.

Šťavnatosť celému Freshtaurantu dodáva vždy usmievavá Natália. Natália  je na vozíku. Srší energiou. Pustila som sa s ňou do reči a "dovyrečovali"  sme sa aj k tomu, že tu každý mesiac inštalujú novú výstavu obrazov a fotografií. A nemusí to byť len profesionálny kúsok. Možnosť vystaviť svoje dielka majú aj začínajúci autori a "umelci".

Rada som využila túto ponúknutú  možnosť a vystavila  som v priestoroch  reštaurácie svoju prvú zbierku obrazov, ktoré boli doplnené nádhernými mandalami od Veroniky B.

Moje 3 najobľúbenejšie kúsky :

 

Všetci ľudia, ktorých som  vo Freshtaurante stretla, tých, ktorí tam pracujú, aj tí, ktorí sa tam prichádzajú  podeliť  o svoje nevšedné zážitky z ďalekých ciest, sú ako psychologické povrazy, ktoré vás ťahajú hore, vlievajú do vás zmyselnú radosť a ťahajú sa ako  červená niť pomedzi tých, ktorí prišli na toto miesto z akýchkoľvek dôvodov a radi sa tam vracajú.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Štát plánuje otvoriť trh s online hazardom. Vyhovovalo by to najmä Pente, tvrdia aktivisti

Nový zákon podľa stávkarov pomôže proti nelegálnemu hazardu.

DOBRE RÁNO

Dobré ráno: Súd mu vymeral 12 rokov, chce sa stať primátorom

Ako sa u nás robí komunálna politika.


Už ste čítali?